V zrode Komunity bola turíčna skúsenosť jej členov, ktorá sa ďalej odovzdáva ako život v Duchu Svätom v spoločenstve životných stavov.
Dôraz na eschatologický rozmer kresťanského života nás vedie k neustálej konverzii a k životu v duchu Blahoslavenstiev – učiť sa žiť ťažké stránky života vo svetle víťazného Krista a zavŕšenia života v nebi. Preto i oblečenie členov má farbu hnedú (odkaz na nedokonalosť života) a bielu (farba nového života).
Už od začiatku spoločného života sa nám v meditácii natískali dve podoby Ježiša: Lev a Baránok; sila a slabosť; Boh silný Všemohúci a malé dieťa; hojnosť života a sebazmar. Smrť, ktorá víťazí nad smrťou, aby otvorila brány večného života. V spojení s BARÁNKOM Božím naše tiché zasvätenie víťazí vo víťazstve LEVA Z JÚDU nad všetkými mocnosťami zla.
Kniha života, bod 3.
Dostali sme do vienka modlitbu za jednotu celej Cirkvi.
Liturgia vychádza z rímsko-katolíckej tj západnej tradície, ale má i formy inšpirované východnou tradíciou.
Plní očakávania Pánovho príchodu pripájame sa už teraz k nebeskej liturgii anjelov, ktorí ustavične oslavujú Najvyššieho: "Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celé zem je plná jeho slávy!"
Kniha života, bod 48.
Poznávame židovské korene kresťanskej viery a modlíme sa za židovský národ. Preto niektoré prvky v liturgii vychádzajú zo židovskej tradície.
Máme v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť pre našich bratov Izraelitov. Osmeľujeme sa prisvojiť si tento výkrik sv. Pavla v dobe, keď nás Cirkev nabáda mať nový pohľad na Izrael. Cirkev vedená Duchom Svätým a skúmajúca vlastné tajomstvo, otvára dvere pre skutočný dialóg s Izraelom, ktorý sa dotýka hlbokých koreňov jej vlastnej podstaty, premieňa a dáva novú tvár. Naše spoločentvo preto s celou Cirkvou očakáva v neochvejnej viere a veľkej túžbe vstúpenie tohto národa do plnosti Božieho ľudu utvoreného Kristom.
Kniha života, bod 86.
Sme otvorení pre charizmatické obdarovanie ku službe pre obnovu Cirkvi.
V centre je modlitebný život v duchu karmelitánskej tradície, slávenie Eucharistie, každodenná adorácia, lectio divina a mariánska úcta.
Pripomínajúc si ďalej slovo Pánovo: "Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije", chceme kráčať k prameňu živej vody, prameňu každej milosti... Spoločenstvo teda považuje život modlitby za svoju základnú milosť.
Kniha života, bod 58. a 60.